Cvooky

Mamina mi raz vravela, že som sa mala narodiť až o pár dní neskôr, ako Býk, ale ja som sa tak veľmi ponáhľala na tento svet, že som to stihla ešte ako Baranča. Teda vlastne ako ten súťaživý Baranisko, ktorému toto pretekanie s časom, či s druhými, už potom aj navždy zostalo. Vždy a všade na poslednú chvíľu, – len aby som sa mohla tešiť z toho, že som nad časom zase raz vyhrala, a opäť všetko stihla..! To som proste celá ja a môj šialený životný štýl. 🙂

No čo vám poviem, – som predsa len trošku Cvooky. Alebo aj dosť… Neviem, no možno za to až tak nemôžem…  Musela som predsa využiť prinajmenšom ten najposlednejší deň, kedy panoval Baran (a jeho vládnuca bojovná planéta Mars), aby bolo všetko tak ako má byť. Aby všetko dokonale zapadlo do ozubených koliesok osudu… Aby som ešte oficiálne mohla byť tým pravým, šialeným a nefalšovaným Baranom s veľkým B, a okrem toho ešte aj tým najtvrdohlavejším a najzúrivejším Barano-Býkom široko-ďaleko, pretože aj Býk (ako znamenie nasledujúce po Baranovi), je vraj dosť tvrdohlavý. Nie však až tak veľmi ako Baran…

Býk vraj totižto útočí len na pohyblivé ciele a zväčša len keď je vyprovokovaný, kým Baran si tú zámienku bojovať, vždy nájde aj sám. A vrhá sa nielen na živé ciele, ale vraj aj proti stene či múru. Alebo proti hocijakej prekážke, ktorá sa mu zrazu znepáči. A radšej si na nej rozbije hlavu, ako by sa mal pred ňou vzdať alebo ju obísť. Nenadarmo vraj bolo baranidlo v stredoveku obávanou zbraňou, ktorou sa dobýjali hradné brány a múry. Stredovekí ľudia zrejme neústupčivé barany veľmi dobre poznali. Dnešný moderný človek by však už možno ani netušil, že keď ten huňatý baran so sklonenou hlavou pred ním ustupuje a cúva od neho smerom dozadu, v žiadnom prípade to neznamená, že sa to zvieratko vzdáva… Ale je to presne naopak. Práve vtedy sa mierumilovný Baránok mení na šialené Baranisko, ktoré sa tým cúvaním vlastne len rozbieha, aby mu zasadil ešte tvrdší úder. 🙂 Nuž, a takíto podobní bývajú aj tí ľudskí Barani… Teda aspoň tí apríloví… Alebo aspoň ja sama… Čo už so mnou, keď i ja som niekedy ako ten hlúpučký, nerozmýšľajúci baran…:)

Každopádne som to však tak či onak na plnej čiare ´vyhrala´. V dobrom i v zlom. Mám totiž tie najlepšie i tie najhoršie vlastnosti z oboch znamení, – závisí len od toho, z akého uhla sa na to pozrieme. V prvom rade ide hlavne o tú typickú a vrodenú tvrdohlavosť, neústupčivosť a vytrvalosť, ktoré mi už v živote narobili trochu problémov, a vyvolali aj pár menších a zbytočných konfliktov. Zároveň mi však aj vždy pomohli ísť si za svojím cieľom, dosahovať úspechy a nikdy  sa nevzdávať. Viem o sebe to, že hoci by som spadla na zem aj po tisíci krát, ja sa aj tak vždy nas*atá postavím na nohy a idem ďalej súťažiť. A zväčša to svoje potom aj dosiahnem. Takže napokon to asi nie sú až také zlé vlastnosti…

Ľudia len ´musia pochopiť´, že my, Barani, sme proste trošku inak nastavení. A že sme iní ako sa možno javíme na prvý pohľad. Ľudia by mali vedieť, že sme síce extrémne svojskí a originálni, ale súčasne aj veľmi nevinní, úprimní, dôverujúci, optimistickí a mierumilovní Baránkovia. Podobne ako tí nevinní roční barančekovia, obetovávaní každý rok Židmi na Veľkú Noc ako tie najčistejšie zvieracie obety. A vo svojej vnútornej podstate sme aj podobne idealisticky naladení, zapálení a obetaví ako Jediný Pravý Baránok, ktorý sa za nás, ľudí, kedy obetoval…

Ľudia by o nás mali vedieť, že boje síce máme radi, ale zväčša vždy bojujeme čestne, férovo, a za spravodlivosť. Že nerobíme žiadne podpásovky, nečakané prepady či útočenie zozadu a zboku. Že sa nám dá veriť, a že sme zväčša veľmi otvorení, asertívni, spravodliví, priam až detsky naivní a zaujatí, a ak sa s niekým na niečom dohodneme, očakávame, že to ten človek aj na 100 % dodrží. Tak ako to vždy robíme aj my. Máme vraj neskrotného obchodného ducha a podnikavosť v krvi, a vraj sa bláznivo púšťame aj do mnohých riskantných vecí a projektov. Sme však až takí tvrdohlaví a presvedčení o svojej neomylnosti a neporaziteľnosti, že si ani neuvedomujeme, že v tom víre adrenalínu a zápale hry môžeme o tú svoju tvrdú rohatú šišku aj prísť a zostať tak bezhlaví.

Našou vládnucou planétou je mužský a bojovný Mars, ktorý vraj ovplyvňuje oblasť hlavy a krku. Naša hlava je našou silnou, a zároveň i slabou stránkou. Zväčša netrpíme žiadnymi závažnými chorobami, pretože sme až do vysokého veku stále veľmi aktívni a plní života. Ak však máme nejaké problémy, tak práve a najmä s tou našou hlavou a nervičkami. (Hovorím, že Cvooky :)). A ešte aj s čelom, krkom, očami a vysokým krvným tlakom, pretože často žijeme a bojujeme na doraz, až do úplného vyčerpania.

Sme ľahko vydrážditeľní, cholerickí a cieľavedomí, preto sa často dostávame na vedúce či vodcovské miesta. Sme inovátormi či priekopníkmi, stojacimi na čele či v čele nejakého zástupu, či výskumu. Pretože Baran = hlava a čelo. Žiaľ, tí niektorí nevychovanejší z nás môžu byť aj tými najhoršími príkladmi pre druhých, – ak sú napr. priekupníkmi, buranmi, alebo ovcami..!

V prípade ženy narodenej v znamení Barana sa ale nehovorí ako o ´ovci´, pretože tu platí zvláštna výnimka a to tá, že: OVCA = ČÁVO.  Aj ženská verzia Barana, zjednodušene povedané ´Baranica´ :)), je totiž dosť bojovná a cieľavedomá, a rada ľudí nakopáva. Alebo ešte výstižnejšie ´skopáva´, keďže po česky sa Baran povie SKOPEC.

Nuž, my skopci, asi naozaj radi skopávame z kopca kohokoľvek kto sa nám znepáči, alebo tam proste len nemá čo robiť… Radi chodíme a robíme náročné túry do kopca, ale niekedy, žiaľ, musíme z toho kopca aj zísť dole. Je to úplne prirodzené, aj keď nám sa taký zostup, zväčša príliš páči… Iba ak by sme sa z toho kopca mohli spustiť strmhlav dolu na biku, na sánkach alebo na rogale. Vtedy áno. Máme totiž radi nebezpečenstvo a riziko. Preto aj tie úrazy na hlavu… 🙂

Našimi naozaj nepeknými vlastnosťami, ktoré aj my nesporne máme (a vôbec to nie je len tá klasická tvrdohlavosť, ktorá sa nám toľko vyhadzuje na oči), sú predovšetkým prchkosť a netrpezlivosť, lenivosť, malichernosť, egoizmus a pôžitkárstvo, zamerané na to, aby sa o nás stále niekto staral… A zabezpečil pre nás ten najlepší fullservis, kým my sa budeme plne venovať len svojim vlastným záujmom a koníčkom…

Nuž, priznávam, niekedy takíto sebeckí naozaj bývame. Nie sme síce dokonalí, určite sme však aj my potrební. Minimálne na to, aby sme ľudí viedli, povzbudzovali ich a motivovali. A aby sme vždy začínali niečo nové a dôležité, tak ako sa každú jar začína v prírode nový život. A hoci my už ako-tak aj tušíme, že tými úplne dokonalými tu na zemi, nikdy nebudeme, vždy sa o to aspoň neúnavne snažíme. To nám nemôže nikto vyčítať! A keby, náhodou, predsa len áno, tak nech sa ten dotyčný pripraví na útek. Alebo už rovno na odrazenie útoku. Pretože Baran-Baran-Buc ho len tak neminie! 🙂