Nie, ako ten Jááá-Kráľ-Kazisvět-Šestý, čo vlastne nikdy nič nezničil… Ja som Kazisvet Naozajstný. Často pokazím aj to, čo sa pokaziť moc ani nedá, alebo je to nanajvýš nepravdepodobné. Ale ja to aj tak dokážem. Zničiť, zlomiť, zbúrať! To je asi heslo Barana, keď je naštvaný. Ale u mňa to platí, aj keď som naštvaná neni. 🙂
Proste sa to stane. Len tak. Z ničoho nič. Nečakane. Nik by netušil, že je to možné a že sa to stane, práve teraz a práve mne, ale ono sa to naozaj stane…
Či už sú to malé veci ako pohár, šálka, tanier, či váza, alebo tie väčšie ako napr. vysávač, stolička, mixér či chladnička. Každej z vymenovaných vecí som už niekedy niečo spravila, a musím povedať, že ma to aj trochu mrzí. Ale naozaj len trochu. Oveľa viac ma totiž štve, keď popri tom ublížim aj sama sebe, pretože ja nie som žiadny masochista! Naozaj nie!
Napríklad, niekedy som až tak veľmi zaujatá svojím cieľom alebo premýšľaním, že zabudnem na pootvorenú skrinku a tresknem si do nej hlavu. Alebo sa niekde až tak ponáhľam, že narazím do steny, akoby som predpokladala, že tá sa mi, veď ako ináč, s rešpektom vyhne. Ach, tá moja naivita! 😀 Sem-tam malíčkom ešte aj zvyknem zakopnúť o gauč, alebo si papierovou A4ou porežem oko, a potom si nadávam a modlím sa, aby som naň videla…
Ale to nie je všetko! Dokážem aj úplne bežné a banálne veci. Napríklad každé ráno zhodiť budík z nočného stolíka, či utopiť svoj mobil a foťák v záchode alebo v mori. Alebo tri krát za sebou nechať zamrznúť notebook, pretože s tou mojou zaDUBENou hlavou nedokážem pochopiť, že mi s tou jeho poslabšou kapacitou už akosi nestačí… (Keby som aspoň zakaždým neprišla o tie rozpísané dokumenty! Ach, ja úbohý, A SPROSTÝ, zemepán!)
Celkom naposledy a úplne konkrétne, som však ublížila chladničke. A to tak, že keď som ju s veľkou vervou a hladom otvárala, vypadla z dvierkových pántov tá najspodnejšia priehľadná polička. No a tie jej výbežky na zavesenie, sa na zemi, samozrejme, rozbili… Teda rozbila som jej ich ja… No nielen to. Tým, že z chladničky vypadla celá tá dolná polička, vypadlo z nej aj mlieko, kečup a DOKONCA!!! i sklená fľaška s cesnakovým koncentrátom. A viete, čo ´sa jej stalo´..?! Okamžite sa roztrieštila na márne kúsky, a tie sa mi rozpŕchli po celej kuchyni. Bolo to tesne pred príchodom návštevy, takže som nevedela, či najskôr začať nadávať alebo sa smiať..! A tak som si vybrala oboje. Bolo že to ´radosti´, ´vône´, a… nebezpečného upratovania. 😀
Viem, že sú to len také ´drobnosti´, a v živote sa stávajú aj oveľa horšie veci, ale tieto teda hravo zvládam práve ja… Alebo teda skôr nezvládam.:) Ale o to ide. Že viem, kto som, a na čo mám, a na čo nie. Ale musím sa pochváliť aspoň tým, že zastaviť vodu, vypnúť svetlá a zamknúť byt, nezabúdam naozaj nikdy. Ani keď mi už naozaj ´horí za pätami´.
Takže dúfam, že vy ste v tomto lepší a nebudete si zo mňa brať príklad. Vy neničte, ale opravujte a budujte. Veci, vzťahy, životy, seba… 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty