Som nezmar

29. decembra 2014, Cvooky, čo-to o mne

Nie som síce obojpohlavný hermafrodit, nežijem vo vode a neživím sa zoo planktónom, ale schopnosť regenerácie máme takmer rovnakú. 🙂 Aj ja som nezmar ako on. Ibaže on viac fyzicky a ja viac energeticky. Moju energiu, veru, neprekoná… 🙂

 

Niekedy sa sama čudujem tomu, že ešte žijem, pretože vo svojom živote som zažila dosť nebezpečných situácií. Myslím, že si už nespomeniem na všetky, ale tu je aspoň pár z nich:

 

Ako celkom malá som sa pri hojdaní na babkinej hojdačke skoro priškrtila o tie šnúry… (až tak veľmi som si nimi obmotala krk…)

 

S mojou obľúbenou oranžovou Tatrovkou som spadla dolu schodmi do pivnice na ostrý plech, ktorý mi porezal hlavu i ruku… (babka, veru, musela mať zo mňa radosť, keď ma hľadala na dvore a objavila ma ležať v studenej pivnici… :))

 

Na sídlisku pred barákom som spadla z bicykla a rozbila som si bradu až tak moc, že mi ju museli v nemocnici zašívať… (doteraz tam mám menšiu jazvu, preto sa radšej nesmejem :))

 

Vždy som bola ako besná za každým psom a každého som aj chcela pohladkať… (čudujem sa, že mám ešte obe ruky celé a zdravé :))

 

Párkrát som spadla z koňa a raz som ním bola dokonca aj vlečená za nohu po hrboľatom poli… (takmer vo všetkých prípadoch ale bola tým vinníkom hnedá kobyla…:))

 

Veľakrát som odpadla a padla pritom priamo na hlavu… (vidieť, že Baran je na hlavu fakt citlivý, i to, že ju má naozaj tvrdú :))

 

Dva razy som sa stratila v lese, raz so psom a raz len s bicyklom… (to moje tuláctvo sa, veru, nedá zaprieť :))

 

Ešte ako dieťa som prežila haváriu na aute, a potom už ako dospelá jedno otočenie s autom na ľade o 360 stupňov.

 

Takmer som sa udusila v kúpeľni, keď som chcela vo vani podpáliť zoznam svojich vytúžených prianí…

 

no a napokon…

 

Tri dni som bola unesená, ale podarilo sa mi ujsť… (viac o tom možno niekedy v nejakej knihe…:))

 

 

P.S.: S koncom roka sa patrí zamyslieť a poďakovať sa za všetko čo sme dostali i stratili. Pretože všetko malo určite nejaký svoj význam, aj keď my sme ho zatiaľ ešte neobjavili…

A tak aj ja ďakujem Bohu za všetko, čo mám a čo som dostala. Nielen v tento rok ale počas celého života. Som vďačná a spokojná, a to isté prajem aj vám.

Želám vám všetko dobré do Nového roka 2015 a nech je ten ´Nový´ pre vás ešte šťastnejší a úspešnejší ako tento starý! A nezabudnite a nehanbite sa každý deň zasmiať (či už sami alebo s niekým), aj keď vám to možno spraví vrásky či jazvy na tvári… Smiech totiž vždy stojí za to! :))

 

Have a nice year!