Som OHEŇ a rada si zahorím s hocijakým iným sympatickým živlom Ohňom, ktorý má podobnú náturu a zameranie ako ja. Nemám problém spojiť sa s ďalším vášnivým Ohňom a bojovať s ním za spoločnú vec a ideály, pretože každý Oheň je vo svojej podstate bojovník a veľký idealista. My, Ohne, vieme navzájom pohltiť a strhnúť jeden druhého a bojovať spoločne a vášnivo až do našej poslednej zahasenej iskierky. Niekedy sa môže zdať, že bojujeme proti sebe, ale to sa stáva len vtedy, keď sa nepoznáme, a sme od seba až príliš ďaleko na to, aby sme sa mohli spojiť do jediného a hlavného cieľa. A tým naším ideovo najvyšším je predovšetkým láska a spravodlivosť na Zemi.
Iný živel, VODA, mne Ohňu, a ani iným Ohňom, nerobí príliš dobre. Vzrušuje ma občas sa s ňou zahrať hru ´kto z koho´, ale len potiaľ, pokiaľ ju ja nerozhorúčim až tak, že ona stratí svoju zvyčajnú kontrolu a vďaka mne sa dostane do varu. Ten iný prípad, keď ona mňa okamžite a úplne schladí a zahasí tak akékoľvek moje snahy, sa mi pozdáva už oveľa menej. Taký výsledok boja proste neznášam a viem, že by sa mi neprijímalo ľahko, keby nado mnou zvíťazila práve ona, tým svojím studeným strachom, pesimizmom, nezáujmom a ľahostajnosťou. Preto do Vody už z diaľky veselo dobiedzam a snažím sa zmäkčiť a otepliť jej studené a chladnokrvné vnútro skôr, ako sa ona rozhodne schladiť a zmraziť to moje. Voda je proste môj úhlavný nepriateľ, a musím sa priznať, že sa jej aj tak trochu obávam. Odjakživa sa strašne neznášame a bojujeme medzi sebou o akúsi nadvládu nad svetom. Chvíľu vyhráva ona, chvíľu ja. Na konci sveta vraj ale vyhrám ja (ako zástupca dobra, zmeny a spravodlivosti), takže sa už nato teším… Zatiaľ sme však pre Zem obaja potrební rovnakou mierou. Niekedy sa ale nevieme mierniť, pozabudneme sa a občas to s tou našou snahou preženieme až tak, že je z toho potom na Zemi hotová prírodná katastrofa.
Keďže mojím hlavným životným živlom je Oheň, ten potrebuje predovšetkým veľa živlu VZDUCHu, ktorý mu dodáva veľa kyslíka, sviežosti, novoty a slobody. Bez slobody a šťastia, a bez možnosti rozpínať sa a realizovať sa, by môj Oheň zanikol alebo by kvôli tomu veľmi trpel, a ochorel by z toho. Udusený Oheň by proste nehorel, ale len slabúčko a nešťastne tlel… A na to on predsa nebol stvorený, takže čím mám viac Vzduchu a slobody mám, tým lepšie.
Živel ZEM, mne ako Ohňu, vyhovuje asi najviac. Mám ju rada podobne ako nespútaný Vzduch, dáva mi ale iné a zrejme ešte dôležitejšie veci ako on. Najmä stabilitu, pevnosť, istotu a aj všetku potrebnú energiu. Dáva mi ten najpotrebnejší základ, na ktorom môžem vôbec vzniknúť a aj existovať. Vďaka Zemi a Drevu, ktoré vytvorila ona, môžem horieť a žiť aj ja. Každé drevo, ktoré sa na Zemi vyskytuje, má ale inú pevnosť a inú výhrevnosť, a tak aj ja a môj Oheň dokážeme vzplanúť i zhasnúť rôzne rýchlo, podľa toho, aká veľká energia je v tom dreve nazhromaždená.
Živel Zem – Matka Zem je ako môj pevný prístav a oporný bod, na ktorý sa môžem spoľahnúť, a ktorý ma vždy prijíma. Teda takmer vždy. Pretože niekedy sa stáva, že aj Zem má svoje problémy. Môže byť napr. zatopená vodou, či zaľadnená ľadom, a vtedy sa pre mňa stáva dosť nehostinnou. Na vodou podmočenej Zemi alebo Dreve sa len ťažko môžem naplno a bez problémov rozhorieť…
Z toho vyplýva, že som na Zemi úplne závislá, a potrebujem ju k svojmu prežitiu. Možno ju ani tak veľmi nemilujem, ako ju skôr potrebujem… Dokonca ešte viac ako Vzduch. Sprvu som sa obávala toho, či sa s ňou po čase nezačnem nudiť, ale potom som zistila, že je hlúposťou takto uvažovať. Zem totiž nevyhnutne potrebujem, či sa mi to páči alebo nie, a ak chcem vôbec niekde existovať, nemám na výber, a musí to byť jedine ak na nej. Zároveň to, že Zem je najstabilnejšou zo všetkých existujúcich živlov, ešte vôbec neznamená, že je aj vždy tou istou, rovnakou a nemennou. Ako všetko na svete, aj ona sa totiž vplyvom času, podnebia či ročných období mení. Takže nie je vôbec pravdou, že by som sa so Zemou a na Zemi nejako príliš nudila. (Navyše, vždy a všade je okolo mňa aj nejaký ten Vzduch, Voda a aj iný Oheň, takže nuda nikdy nehrozí :))
Hoci to možno na prvý pohľad tak nevypadá, aj na Zemi a v Zemi sa deje veľa vonkajších i vnútorných zmien, ktoré sa dajú skúmať. Ona dáva cez Drevo živiny mne, a ja ich po spálení zase cez to zhorené Drevo vraciam naspäť jej, Matičke Zemi. Pretože z nej všetko vychádza a všetko sa do nej vracia. Ona ma vždy inšpiruje, povzbudzuje a rozvášňuje, a ja ju zato rozveseľujem, zohrievam a ochraňujem. Teda aspoň by som to tak chcela… Ochrániť Matku Zem pred Vodou a povodňou je totiž asi nad moje sily, aj keď aj ja sa viem občas poriadne prejaviť… Voda a Zem sú proste veľmi silné a vytrvalé ženské elementy, a vyzerá to tak, že sú asi aj silnejšie ako tie mužské, Oheň a Vzduch. No veď uvidíme…